Elektrická požiarna signalizácia

Ako vyzerala EPS v minulosti, keď ešte k dispozícii nebola elektrina či iné vymoženosti modernej doby?

Elektrická požiarna signalizácia (EPS) je zariadenie slúžiace na včasnú detekciu požiaru a jeho následné ohlásenie. Takéto ohlásenie môže byť vykonané buď vizuálnou (majáky) alebo akustickou signalizáciou (sirény).

Ústredňa systému vie automaticky aktivovať hasiace zariadenia či privolať hasičskú jednotku. Celý proces môžete sledovať a riadiť pomocou mobilnej aplikácie z domu, služobnej cesty či dovolenky.

Znie to jednoducho a pohodlne. Avšak nie vždy to tak bolo…

Na počiatku bolo vedro

Prvé záznamy o boji s ohňom pochádzajú z Alexandrie v Egypte. Keďže v tom čase neexistoval spôsob ako si rýchlo a efektívne predať správu o vypuknutí požiaru, bola nasadená skupina mužov s vedrami s vodou zodpovedných za stráženie ulíc. Tento prototyp hasičského zboru sa však na zasiahnuté miesto väčšinou dostal neskoro a nemal už veľmi čo zachraňovať. Systémom v Alexandrii sa potom inšpiroval aj staroveký Rím, kde Caesar Augustus v roku 6 n.l. založil podobnú organizáciu mužov.

Keď došlo k požiaru, reakcie boli pomalé, hasenie neefektívne a častokrát než stihli prísť „hasiči“, oheň pohltil celú štvrť. No bolo to to najlepšie, čo mali k dispozícii, a tak tento systém fungoval tisícky rokov.

Neskôr sa k ohlasovaniu požiarov začali používať zvonové veže a ich poloha v strede mesta napomohla efektivite celého procesu. Využívanie zvonov umožnilo oveľa rýchlejšie reakcie zo strany hasiacich jednotiek, no stále to nebolo ideálne, pretože údermi na zvon nebolo možné bližšie určiť lokáciu zasiahnutého miesta, čo viedlo k tomu, že častokrát sa nepodarilo zachrániť životy ľudí a hasili sa už iba trosky.

Do hry vstupuje telegram

Rok 1837 predstavoval míľnik, čo sa týka komunikácie na dlhé vzdialenosti – Samuel Morse vynašiel telegram. Tento objav otvoril dvere ďalším možnostiam a inováciám a jedna z nich bol aj prvý systém požiarnej signalizácie od doktora Williama F. Channinga, ktorý pozostával z požiarnych krabíc obsahujúcich telegrafický kľúč a páku. Ak v nejakej mestskej štvrti vypukol požiar, v požiarnej krabici danej štvrte sa zatiahla páka, čo vyslalo správu centrálnej stanici, ktorá následne zazvonila na zvon a posunula hasičom informáciu o lokácii, z ktorej signál prišiel. Reakcie na požiar sa vďaka tomu síce zrýchlili, no išlo o zložitý proces, ktorý prechádzal cez niekoľko ľudí.

Prvé elektronické ústredne EPS

Situácia sa zmenila až v roku 1890, keď Francis Upton svetu predstavil prvú automatickú elektrickú signalizáciu. Za ňou nasledovali prvý automatický teplotný hlásič a iné zariadenia, ktoré boli predchodcami tých, ktoré poznáme dnes. Na začiatku 20. storočia boli však tieto systémy príliš drahé na výrobu či príliš veľké na praktické využitie v domácnostiach, čo sa začalo meniť až v druhej polovici 20. storočia.

Fakt, že bolo konečne možné na požiar upozorniť ľudí v danom objekte a zároveň poslať signál kontrolnému panelu, viedlo ku kladeniu dôrazu na vývoj centrálnych staníc, ktoré by boli schopné presne určiť miesto požiaru a efektívne ho posunúť hasiacim jednotkám. Stratégia hasičov sa zmenila z hasenia dohárajúcich ohňov na hasenie ohňov v ich počiatkoch – než sa stihli rozrásť a mať katastrofálne následky. Tento posun viedol k významnému zníženiu počtu obetí požiarov.

Elektrická požiarna signalizácia – ako je to dnes?

Systém EPS prešiel dlhú cestu a dnes už je bežnou záležitosťou v bytoch aj firmách, pričom ho vieme pohodlne ovládať pomocou aplikácie na mobile. Aj napriek tomu, že o komplexnosti EPS, akú momentálne máme, sa mohlo ľuďom kedysi len snívať, hrozba požiaru je stále rovnako významná. Aj preto sa jej vývoj stále posúva vpred. Nami ponúkané systémy s ním držia krok, a aj preto Vám vieme poskytnúť najmodernejšie komplexné riešenia elektronickej požiarnej signalizácie.